sobota, 3. marca 2012

Na ryby

Izidor prežíval najhoršie obdobie svojho života. Okrem manželkiných kučier mu prestali voňať aj striebrolesklé šupiny rýb, ktoré ho kedysi dokázali priviesť do takmer extatického vytrženia. Jazerá vyschli, iba na dne sa v predsmrtnej agónii zmietali posledné zvyšky miestnej fauny zakliesnené v schnúcom bahne. Aj on sa cítil podobne vyprahnutý a prázdny, až do dňa, kým ho nekontaktovali bytosti z vyšších sfér. 
Tu sa musíme na chvíľu pristaviť. Nakoľko ide o doteraz nezdokumentovaný druh zhmotnenej formy vedomia, akýkoľvek pokus o ich presnejšie zachytenie by nevyhnutne stroskotal na nedostatku materiálu. Nech Vás rovnako ako Izidora blaží predstava, že hrôzy Vášmu zraku nevídané obklopuje milosrdné rúško tajomna. K prvému pokusu o spojenie došlo v kúpeľni. Izidor si ostril britvu a miestnosť napĺňali gáfrové pary z rozliateho Pitralonu, ktoré sa niekde v oblasti sprchového kúta počali spájať do nevídaných tvarov. Bez predchádzajúcich skúseností so zrakovými halucináciami, nepodľahol pokušeniu spochybňovať hodnovernosť svojho vnemu, a vydal zo seba nadľudský výkrik. Jeho frekvencia zrejme ohromila mierumilovné bytosti natoľko, že sa napriek svojej pudovej krotkosti odhodlali k útoku. Obrovská vlna zmietla nič netušiaceho Izidora k zemi, prevalila sa mu cez hlavu a pokračovala vo svojom deštrukčnom ťažení na prízemie, kde stiekla do pivnice a vyplavovala vetracími otvormi starostlivo zazimovanú úrodu zemiakov.
Civilizácia na nepopierateľne vyššom stupni vývoja nestratila ani po prvotnom neúspechu o svoj výskum záujem. Ďalšou obeťou ich honby za komplexným zmapovaním genómu druhu sa stala Izidorova najdrahšia, nežnejšia polovička. Spektrálny vír ju pristihol v najnevhodnejšej chvíli, keď si po vyčerpávajúcom dni strávenom v závode na spracovanie rybích konzerv dopriavala zaslúžený oddych v pohodlí domáceho kina (rozumej hypnotizovala monoskop a preklínala Izidorovo nedostatočné platové ohodnotenie vyplývajúce z jeho do neba volajúcej neschopnosti). Možno mätúci zápach, alebo jej v polospánku ťažko rozoznateľná podoba však spôsobili fatálnu chybu, aká v dejinách ich precíznosti nemala obdobu. V záznamoch bola okamžite zaradená ako vzácna forma chordáta niekde na rozmedzí čeľade rýb a drsnokožcov, schopná dlhšieho pobytu na súši. V tomto stave ju objavil aj Izidor, vedený rokmi skúseností a vrodenou pragmatickosťou, sa potešil, že manželkina nežná vôňa sa nielen vrátila, ale dokonca zmohutnela a preniesol ju do medenej kade s dažďovou vodou.
Okrem tejto milej príhody mala ich nepresnosť nanešťastie omnoho ďalekosiahlejšie následky. Po kompletizácii prvej fázy bádania pristúpili k zbieraniu vzoriek z biotopov najfrekventovanejšieho výskytu subjektu. Zo suchom rozdrásaného koryta rieky sa stratili posledné zvyšky života, ktoré v ňom zostali. Bytosti, vedené nezištnou túžbou obnovovať, chrániť a pomáhať, zrekonštruovali pôvodné zloženie fauny a plytčinu naplnilo svieže zurčanie horských bystrín a priezračných riek. Po týždni začali prichádzať od prameňa fantastické správy. Za väčšinovej účasti obyvateľstva vítali dedinčania s labužníckou radosťou príchod rakov. Na hromadné rozčarovanie, čo nasledovalo nepodloženým špekuláciám , sa ale vody namiesto cvakania klepiet zachveli chorálom ženských hlasov bzučiacich v rytme najnovších klebiet.
Izidor vytiahol dobošku, ktorú si po nedeľnom obede vždy starostlivo schoval, nahodil na háčik, a vylovil nie jednu, ale hneď tri manželky. Dve z udice striasol, celkom mu stačila jedna ( tá v medenej kadi už stratila akúkoľvek podobu s jeho najvernejšou Milenou, predvčerom ju teda s pomocou Božou preniesol do znovu pulzujúcich vôd).     Komory praskali vo švíkoch. Korytá pretekali neprivyknuté návalom apokalyptickej plodnosti, zem sa rútila pod ťarchou hýrivej hojnosti a množiaceho sa tvorstva.
Izidor znovu zradostnel. Cítil sa plný tým šialeným, znásobujúcim sa vodstvom, rybie šupiny páchli ako nikdy predtým a privádzali ho do netušených prudkostí extázy.
Izidor o tom nevedel. Vo svojej prostoduchosti nemal ani poňatia, že bol posledným svojho druhu odsúdeného k blízkemu odchodu na večnosť. 



Autor: Agatha Sou

0 komentárov:

Zverejnenie komentára